Malý princ putoval púšťou veľa dní. Slnko pieklo a Malý princ
nemohol stále nájsť oázu, aby si ovlažil svoje smädné pery. Keď už prestal dúfať,
v diaľke objavil čosi, čo ho popohnalo. Z posledných síl prišiel k maličkej oáze.
Rástla tam tráva, v strede bol veľký košatý strom, rokmi a vetrom naklonený k zemi.
Pod ním bola studnička.
"Dobrý deň" – povedal Malý princ. Nečakal na odpoveď, sklonil sa k studničke a napil sa.
Keď dopil, zrazu niekto povedal: "Dobrý deň!".
Malý princ sa obzrel. Nik tam nestál. Zrazu mu prišlo a pozrel sa na strom.
"Dobrý deň" – pozdravil ešte raz.
"Čo ťa sem priviedlo?" – spýtal sa strom.
"Hľadám svoju studňu. Púšť ma vyčerpala, lenže krásnou ju robí to, že ju niekde skrýva. Ale ja som ju ešte nenašiel" – povedal Malý princ.
"To mi je ľúto" – povedal strom. Zahľadel sa do diaľky.
"Myslíš, že tú studňu nájdeš?" – spýtal sa.
"Každý raz musí nájsť svoju studňu" – povedal Malý princ. "Bez svojej studne je človek strašne prázdny".
"Hmmmm…" – povedal strom.
Malý princ si opäť vzdychol: "Chcel som mať na svojej planéte aj ovečku. Ale nemôže tam byť."
"Prečo?" Strom bol zvedavý.
"Pretože potom by už moja ružička nemohla byť v bezpečí" – povedal Malý princ.
"Veď pichá!" – začudoval sa strom.
"Dobrý deň" – povedal Malý princ. Nečakal na odpoveď, sklonil sa k studničke a napil sa.
Keď dopil, zrazu niekto povedal: "Dobrý deň!".
Malý princ sa obzrel. Nik tam nestál. Zrazu mu prišlo a pozrel sa na strom.
"Dobrý deň" – pozdravil ešte raz.
"Čo ťa sem priviedlo?" – spýtal sa strom.
"Hľadám svoju studňu. Púšť ma vyčerpala, lenže krásnou ju robí to, že ju niekde skrýva. Ale ja som ju ešte nenašiel" – povedal Malý princ.
"To mi je ľúto" – povedal strom. Zahľadel sa do diaľky.
"Myslíš, že tú studňu nájdeš?" – spýtal sa.
"Každý raz musí nájsť svoju studňu" – povedal Malý princ. "Bez svojej studne je človek strašne prázdny".
"Hmmmm…" – povedal strom.
Malý princ si opäť vzdychol: "Chcel som mať na svojej planéte aj ovečku. Ale nemôže tam byť."
"Prečo?" Strom bol zvedavý.
"Pretože potom by už moja ružička nemohla byť v bezpečí" – povedal Malý princ.
"Veď pichá!" – začudoval sa strom.
"Ostne sa dajú tak ľahko polámať… Potom ostane napospas svojej bezbrannosti" – povedal
Malý princ a vzápätí dodal: "Myslím, že niekedy stačí, ak človek vlastní aspoň zvonček
z ovečky. Ľudia chovajú ovečky iba pre zvončeky. Zvončeky majú čaro, ktoré nemá nič iné.
Keď ti je smutno, tak zazvoníš. A je ti veselšie, pretože vieš, že to zvonenie niekto počul".
Strom ožil: "Ak chceš, jeden zvonček ti môžem dať. Nechal mi ho pocestný, keď pil zo studničky."
"Áno?" – potešil sa Malý princ.
"Je v bútľavine".
Malý princ vstal a obišiel strom. "Keď ja ju nevidím…"
"Musíš sa vyšplhať do mojej koruny…"
Malý princ konečne našiel bútľavinu. Ležal v nej krásny zvonček. Mal na boku malé okienko, akoby pre malého človiečika, ktorý by v ňom zvonil.
"Ďakujem" – povedal Malý princ. "Keď sa vrátim na maju planétu, zazvoním naň. Vždy, keď mi bude clivo. Vtedy si spomeniem na teba".
"Ja na teba tiež nezabudnem" – povedal strom.
Slnko sa už blížilo k obzoru a na Malého princa začala padať únava. Ľahol si na trávu k studničke a keď zatvoril oči, počul v diaľke zvoniť tisíce malých zvončekov. Potom zaspal…
Strom ožil: "Ak chceš, jeden zvonček ti môžem dať. Nechal mi ho pocestný, keď pil zo studničky."
"Áno?" – potešil sa Malý princ.
"Je v bútľavine".
Malý princ vstal a obišiel strom. "Keď ja ju nevidím…"
"Musíš sa vyšplhať do mojej koruny…"
Malý princ konečne našiel bútľavinu. Ležal v nej krásny zvonček. Mal na boku malé okienko, akoby pre malého človiečika, ktorý by v ňom zvonil.
"Ďakujem" – povedal Malý princ. "Keď sa vrátim na maju planétu, zazvoním naň. Vždy, keď mi bude clivo. Vtedy si spomeniem na teba".
"Ja na teba tiež nezabudnem" – povedal strom.
Slnko sa už blížilo k obzoru a na Malého princa začala padať únava. Ľahol si na trávu k studničke a keď zatvoril oči, počul v diaľke zvoniť tisíce malých zvončekov. Potom zaspal…