Ďalšou planétou bola planéta sklerotika. Malý princ sa začudovane poobzeral, lebo na planéte okrem nervózne a úboho vyzerajúceho človeka a stoličky nebolo vôbec nič.
„Dobry deň!“ - pozdravil Malý princ.
„Dobrý, dobrý... Aj tebe, aj tebe..." - zadumane odpovedal sklerotik.
„Kto si ?" - opýtal sa Malý princ, keď videl, že človek opäť upadol do myšlienok.
„Kto?" – opýtal sa sklerotik.
"No ty. Kto si?" - opýtal sa Malý princ znovu. Nikdy sa nevzdal otázky, ktorú už raz položil.
"Ja?" "Ty..." "Kto som?" "Áno..." "Aha..." - zarazil sa sklerotik.
"Aha?", nechápal Malý princ.
"Čo aha? Aké aha? Čo vlastne odo mňa chceš?"
"Veď som sa ťa len pýtal, zabudol si?"
"Čo? Čo som zabudol? "

"Kto si?" - opýtal sa Malý princ opäť a začal strácať trpezlivosť.
"Prečo?", opýtal sa zrazu sklerotik.
"Len tak… Tak kto si?", nedal sa Malý princ.
"Eeeee... Ja som... Kto som... Ja som strašne sklerotický..." - priznal sklerotik.
"Dobrý deň a vitaj u mňa" - dodal.
"Veď si ma už pozdravil..." - začudoval sa Malý princ.
"Kto? My? Ja? Ty? A kto si? Vitaj u mňa. Kde sa tu berieš? Ako si sa sem dostal?" - spustil sklerotik.
"Som hladný" - povedal Malý princ potichu.
"Hladný... Ja som... Hmm... A vôbec, kde som sa tu vzal?" – začal zasa sklerotik...
"Kto? Ty?", opýtal sa Malý princ.
"Ja? Čo zasa ja? Ty kde si sa tu vzal? Veď sa pýtam, čo tu robím? A kto si?" - nedal sa sklerotik.
"Počkaj, nejako si ma doplietol..." - začal Malý princ...
"Ja? Do-čo? Alebo, nechajme to... A ako som sa sem dostal?"
Malý princ zneistel. Sklerotik sa nepodobal na kráľa, ktorý vládol nad všetkými, i nad úbohou myškou, ktorá možno žila na jeho planéte, ani na biznismena, ktorý vlastnil hviezdy, zemepisca, ktorý všetko vedel. Nebol to pijan, ktorý pil, aby zabudol, že sa hanbí, že pije. A nebol to lampár, jeho jediný priateľ. Najviac zo všetkých sa sklerotik podobal na závisláka. Dospelí sú niekedy veľmi, veľmi čudní...